Picassovo múzeum v Paríži znova otvorilo svoje brány návštevníkom. Je to dobrá príležitosť na to, aby sme sa zblízka prizreli na hlboký a privilegovaný vzťah, ktorý mal tento umelec k Francúzsku.

PICASSO ZNOVA V PARÍŽI

Picassovo múzeum má za sebou päťročnú rekonštrukciu. Brány návštevníkom otvorilo 25. októbra, čiže na výročie narodenia tohto slávneho umelca (narodil sa v roku 1881 v španielskej Malage).  

Picassove  diela sa od roku 1985 vystavujú v paláci Hôtel Salé, ktorý sa nachádza v parížskej  štvrti Marais. Aj keď Pablo Picasso  v tejto budove zo 17. storočia nikdy nebýval, výber tohto miesta pre jeho diela zodpovedá umelcovej osobnosti : celý život prežil vo Francúzsku, a zvlášť v  Paríži, a zbožňoval starobylé budovy.

Múzeum je väčšie, modernejšie a prestavané

Nové darované diela sa do starého múzea už nezmestili. Preto bolo potrebné rozšíriť priestory a vytvoriť iné, nové trasy prehliadky. Picassove  plátna sú teraz osvetlené svietidlami od Giacomettiho a sú vystavené v 37 miestnostiach na piatich poschodiach.

Časti paláca Hôtel Salé, ktoré sú zapísané v zozname národných pamiatok, boli zreštaurované. Pri paláci vyrástla moderne navrhnutá záhrada. Na terase, ktorá sa nachádza na streche, s návštevníci môžu dať kávu. 

Minimalistická koncepcia priestoru

Múzeum  uchováva zbierku  pozostávajúcu z 5 000 plátien, sôch, koláží a kresieb. Je jediným múzeom, ktoré obsahuje diela zo všetkých období Picassovej tvorby. Sály, ktoré sú dispozične situované za radom,  sú ladené do minimalistického štýlu. Veľké priestory sa striedajú s menšími a útulnejšími miestnosťami. Návštevníci sa môžu sústrediť na diela tohto veľkého majstra aj vďaka bielym stenám a tomu, že pri obrazoch nie sú žiadne popisné štítky.

Každá sála má svoju tému. Picassove rané diela tu visia spolu s jeho dielami z neskoršieho obdobia a tematicky na seba naväzujú. Táto koncepcia výstavy, ktorá spája štýly, médiá a obdobia, podčiarkuje eklekticizmus tvorby tohto maliara.

 TVORBA, KTORÁ SA ZAČALA RODIŤ V PARÍŽI

Picasso sa počas  štúdia na akadémii výtvarného umenia v Barcelone pohyboval v umeleckých kruhoch, ktoré už vtedy boli silne ovplyvnené francúzskymi umelcami. Tento umelec objavil Paríž v roku 1900 v čase plnom podnetov, ktoré priniesla so sebou Svetová výstava. Mal 19 rokov a prázdno vo vreckách.

To bol začiatok jeho modrého obdobia, ktoré charakterizovali temné tóny či studené a melancholické farby. Svedčí o tom aj obraz La Célestine, ktorý si môžeme znova pozrieť v zrekonštruovanom múzeu. Picasso sa v roku 1904 definitívne usadil v Paríži v zapadnutom ateliéri na Montmartri s názvom « Bateau-Lavoir ». Viedol bohémsky život a stretával sa s Guillaumom Apollinairom, Jeanom Cocteauom a Maxom Jacobom. Tento šťastný čas bol začiatkom jeho ružového obdobia. 

ZRODENIE KUBIZMU

V Paríži objavil Cézannove maľby . Jeho diela z neskorého obdobia znázorňujú prírodu v geometrických formách. Ide o predchodcu kubizmu. Picasso sa neskôr týmto dielom inšpiroval. Múzeum venovalo jednu sálu prípravným kresbám k Slečnám z Avignonu. Toto plátno, ktoré umelec namaľoval v ateliéri Bateau-Lavoir v roku 1907 je predzvesťou nového prúdu – kubizmu. 

Španielsko v srdci

Picasso bol figuratívny maliar a často čerpal inšpiráciu v každodennom živote a aktuálnom dianí. Žil ďaleko za hranicami Španielska, ale na svoju vlasť nikdy nezabudol.

Počas Svetovej výstavy v Paríži v roku 1937 maliar predstavil svoj obraz Guernica , ktorý namaľoval v ateliéri na ulici des Grands-Augustins.  V tomto diele vyjadruje svoj hnev a pobúrenie, ktoré v ňom vyvolalo zbombardovanie tejto dediny počas španielskej občianskej vojny.

Sála venovaná koride takisto svedčí o jeho oddanosti rodnej zemi.

ROZHOVORY S MAJSTRAMI

 Najvyššie poschodie tohto múzea je venované súkromnej Picassovej zbierke. Priestory v podkroví, kde sú viditeľné drevené trámy, sú útulnejšie a menšie.

Picasso miloval francúzskych maliarov, o čom svedčí aj jeho zbierka. Cézanne, Degas, Matisse, Renoir, Braque, Colník Rousseau – tieto sály zdôrazňujú krásu diel, ktoré Picasso miloval a ktoré ho inšpirovali. Matissove krajinky evokujú jeho fauvistické obdobie, Modiglianiho ženy zasa jeho ženské portréty.

Praktické informácie :

• museepicassoparis.fr